Kľúčová myšlienka tohto článku je, že volíme všetci. Aj tí, ktorí sa tvária, že nie. Môžete protestovať, môžete tento fakt vytesniť, ale to je tak všetko, čo proti nemu urobíte.
Tí, čo vhodíme lístok do urny, volíme jedného kandidáta. Tí, čo volíme neunúvať sa, volíme presne tak, ako dopadne konečný výsledok. Ak v druhom kole vyhrá predseda Smeru v pomere 51:49, hlas nevoličov je odovzdaný presne v tomto pomere. Tak sa prosto rozdelí neodovzdaný hlas. Ak teda hlásate, že nebudete voliť menšie zlo, nepomôžete si - možno budete voliť to väčšie.
Ten postoj „ja nevolím menšie zlo" je v skutočnosti len alibi, ktorým upokojujeme a klameme vlastné ego vo viere, že aktívnou voľbou nedokonalého kandidáta si zhoršujeme karmu. Je to pokrytecká hra, umožňujúca nám udržovať sa v ilúzii, že my sme tí lepší.
Rozumiem racionálnemu argumentu, že nevolením dávame politikom signál, že ich nechceme. K nemu len toľko: skúste si predstaviť, ako sa Róbert Fico trápi tým, že síce vyhral, ale voliči mu 39-percentnou účasťou dali najavo, že sa im nepáčil ani jeden kandidát. Bude to asi veľký smútok, že?
Skúsim to ešte inak. Môj kandidát by na desaťbodovej stupnici kvality v mojich očiach dosiahol deväť bodov. Andrej Kiska by mal takú štvorku. Róbert Fico je u mňa čistá nula*.
V prvom kole som volil 9 bodov. V druhom tú možnosť nemám. Ale aj 4 je viac ako 0. A teraz pozor: keby som volil neodovzdať svoj hlas a kandidáti by sa nakoniec umiestnili približne rovnako, volil by som v skutočnosti za 2 body. A to je v našom vesmíre menej ako 4.
Ono to nemusí byť príjemné, voliť toho, na kom vidíme chyby. Ale život neustále prináša situácie, kedy si nemôžeme vyberať len z dokonalých možností. Napokon, politici o tom vedia svoje - Iveta Radičová a Richard Sulík by vedeli rozprávať.
Nevoľme menšie zlo. Voľme najväčšie dobro, aké je k dispozícii. V opačnom prípade sa predseda Smeru bude smiať a - len tak napríklad - môžeme zabudnúť na to, že naša justícia sa pohne tým smerom, ktorým sa uberá česká, ktorá nemá problém stíhať politikov všetkých krvných skupín, ako aj ich osobných oligarchov. Mimochodom, prečo asi Fico a jeho, prepytujem, pozadie tak veľmi potrebujú, aby prezidentom nebol žiadny antiFico?
* Túto vetu som si vychutnal.
