Gazdovské úskalia

Autor: Vlado Mokráň | 9.4.2014 o 8:55 | Karma článku: 11,38 | Prečítané:  1073x

V týchto dňoch vzniká projekt novej strany Rada Procházku a jeho kolektívu. Zatiaľ ešte nikto netuší (možno ani jej zakladatelia), ako sa bude volať, ale očakávania, ktoré vyvoláva, sú priamo úmerné skepse z politiky, ktorá je v spoločnosti prítomná.

V tomto momente je už zbytočné zaoberať sa otázkou, či má nová strana zmysel v stave, kedy každý výraznejší pravicový politik má svoju vlastnú, zvrchovanú a nezávislú. Kocky sú hodené (práve letia vzduchom) a odpoveď prinesie čas. Zaujímavejšie je zamyslieť sa, aké má snaha o naozajstné oslobodenie sa od oligarchickej partokracie reálne šance (táto úvaha predpokladá, že snaha Rada Procházku o očistenie politiky je skutočná). Nová strana - nazvime ju pracovným názvom Gazdovstvo - okrem toho, že musí zachovať nastolený kurz hlavnej myšlienky politiky ako služby, stojí pred nástrahami, ktorých veľkosť sa rovná výške očakávaných či dúfaných percent.

Problém prvý: zotrvačnosť systému

V systéme dominancie strán, ovládaných z pozadia bohatými obchodníkmi, z ktorých tí hlavní majú podchytené viaceré strany a je im takmer jedno, kto vyhrá voľby, tu je vyše 20 rokov. Je to zabehaný systém, z ktorého nebude ľahké vystúpiť. Nepochybujem o tom, že na istých miestach si príslušní páni už tvoria nový podnikateľský plán, ktorého cieľom je ovládnuť aj vznikajúce Gazdovstvo.

Určite je možné lepšími zákonmi nastaviť systém tak, aby vplyv oligarchov skôr obmedzoval, než podporoval (dosť veľkú rolu tu asi bude hrať zmena volebného systému). Ale aby mohli byť zmenené zákony, strana musí najprv vyhrať voľby, a to dostatočne výrazne. Dovtedy sa musí pred oligarchami chrániť inak.

Je, samozrejme, len a len na nových gazdoch, či si týchto mocných pánov k sebe pustia. Ak to ustoja, všetka česť. Nie je to z princípu nemožné. Ale úzko to súvisí s ďalším problémom. Strana totiž potrebuje hromadu ľudí - a biele kone sú v spomenutých podnikateľských plánoch už pravdepodobne osedlané a dobre podkuté.

Problém druhý: kde vziať ľudí?

Morálna obroda politiky vyžaduje ľudí odborne kvalitných, aby mali čo ponúknuť, morálne čistých, aby dokázali odolať pokušeniam a nekradnúť, a osobnostne vyzretých, aby ustáli tú špinu, ktorú chcú vymiesť. Áno, existujú dobrí odborníci, ľudia ťažko korumpovateľní aj zrelí. Ale málokedy ide o jednu osobu.

A tí, ktorí tieto kritériá spĺňajú, spravidla nemajú dôvod ísť do politiky. Posúďte: ktorý odborník, nebažiaci po moci či nepoctivom zárobku, sa len tak dobrovoľne dá na politiku? Čo z toho má? Hromadu práce, stratu súkromia a ako bonus pravdepodobné verejné opovrhnutie. Pretože každý robí chyby a tie im vždy veľmi radi nielen pripomenieme, ale poriadne ich v tom vymáchame - najmä tých, od ktorých máme najväčšie očakávania. Neexistuje totiž kritickejší tvor v tomto vesmíre, ako slovenský pravicový volič.

Nájsť ľudí odhodlaných ísť s kožou na trh a odolať všetkým pokušeniam politiky nemusí byť ľahké. Odlíšiť od nich pripravené biele kone oligarchov bude ešte ťažšie. Držme gazdom palce, aby sa im to darilo.

Problém tretí: financovanie

Žijeme v dobe mediálnej. Človek bude márne dokonalým kandidátom: kým sa o ňom nevie, neexistuje. Ale aby sa o človeku vedelo, musí mať peniaze, lebo mediálny priestor niečo stojí. Presnejšie, stojí veľa. Otázka „kto to platí" je pri politikoch úplne na mieste. Prípad Rada Procházku, ktorý mal zo svojej advokátskej praxe zarobené peniaze, ktoré minul na prezidentskú kampaň a nikomu sa pritom neupísal, je síce uznania hodný, ale je aj unikátny. Jednak si ho môže dovoliť málo ľudí a potom, nie je to principiálne riešenie.

Ako z toho von? Príspevky na činnosť strany za volebný výsledok to čiastočne riešia, ale tie novo sa tvoriaci politici odmietajú a okrem toho, sú relevantné až v čase, keď sa strana prebojuje k istým percentám.

Zostáva crowdfunding (zbieranie malých súm od širokej masy podporovateľov), ale ten tu nemá tradíciu. Je možné, že máme na to, aby tu takáto tradícia vznikla. Je to však neľahká úloha: presvedčiť našu hyperkritickú verejnosť, že má nových politikov finančne podporiť. A to ešte predtým, než môžu dokázať, že za to stoja.

Možno majú gazdovia nejaký lepší nápad, ako zabezpečiť férovú súťaž v mediálnej dobe aj bez plniaceho pera naplneného krvou. Rád sa nechám prekvapiť.

Záverom

Jedným z principiálnych nedostatkov dnešnej doby je, že ľudia s peniazmi a bez škrupulí majú omnoho viac možností, než tí, ktorých vymoženosťou je odhodlanie meniť veci k lepšiemu. Kúpia si mediálny priestor, kúpia si imidž a na dôvažok sa neštítia použiť nekalé prostriedky. Čistý politik nemá ani toľko peňazí, ani nepoužije nečisté prostriedky - takže kým nie je extrémne šikovný, nemá žiadne šance. Ani čerstvé víťazstvo Andreja Kisku nie je v tomto kontexte smerodajné: náš nový prezident nevyhral vďaka občianskej spoločnosti; vyhral vďaka miliónom, ktoré dal do kampane. Je to rozhodne lepšie, než víťazstvo smeráckych oligarchov, ale do budúcnosti potrebujeme viac.

A čo je dôležité pre nás, pozorovateľov: mali by sme byť pripravení na to, že nie všetci v Gazdovstve budú presne podľa našich predstáv. Nemali by sme odpísať celý projekt kvôli tomu, že sa v ňom vyskytne prilíš málo liberálny, prilíš málo konzervatívny alebo príliš málo akýkoľvek člen vedenia. Zmena politickej kultúry je dnes podstatnejšia, než takéto nuansy. Strážme kvalitu Gazdovstva a buďme spravodlivo nasrdení, ak nás sklame, ale neodpisujme ho za hlúposti. Nemáme veľa politikov, schopných ponúknuť budúcnosť. Rado je jedným z mála.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.


Už ste čítali?