Dvaja vskutku netradiční politici – Kiska a Mezenská

Autor: Vlado Mokráň | 4.3.2014 o 8:15 | Karma článku: 21,52 | Prečítané:  5518x

Motto: „Je trochu problematické vyhnúť sa politike, keď ste prezidentom.“ (z románu Jonasa Jonassona) [1]

Čo majú uvedení dvaja uchádzači o prezidentský úrad spoločné? Viac, než sa na prvý pohľad zdá. Obaja majú totiž v agende rovnakú myšlienku: že politika sa má diať nepolitickou cestou. Je to dobrý nápad? A myslia to vážne alebo ide len o využitie kritickej nálady v spoločnosti?

Obaja títo kandidáti reagujú na problém oligarchickej partokracie podobným spôsobom. Andrej Kiska nás presviedča, že najlepším predpokladom na výkon najvyššej politickej funkcie je nebyť politikom; Helena Mezenská zase, že politici sa neosvedčili, a treba tam človeka, ktorý bude konečne počúvať ľudí.

Až tak jednoduché, aby sme to len tak blahosklonne odmávli, to však nie je. Filozofický koncept nepolitickej politiky pochádza ešte od T. G. Masaryka a bol životnou témou Václava Havla. Aby som čitateľa neznechutil čo i len stručným historickým úvodom, dávam ho pre záujemcov na koniec článku. Na tomto mieste stačí povedať, že - nech už to hodnotíme akokoľvek - existuje predstava spoločnosti, v ktorej majú politické strany menšiu váhu, než v tej dnešnej. Ako sú na tom dvaja prezidentskí kandidáti, zdanlivo kráčajúci týmto smerom?

Nepolitická politika Andreja Kisku

Andrej Kiska pri každej príležitosti zdôrazňuje svoju nezaťaženosť politickou minulosťou (o svojej nezaťaženosti politickými skúsenosťami taktne mlčí). V skutočnosti však nehovorí nič, čo by sa blížilo ponuke skutočnej nepolitickej politiky. Keď si prečítame jeho volebný program [2], zistíme okrem faktu, že je nekonkrétny, ešte aj to, že pozostáva prevažne z čarovnej formulky „budem naliehať na vládu a parlament". Jeho verejné vystúpenia sú tiež v podobnom duchu. To nie je nepolitická politika, to je naivná viera, že tým niečo popri vláde Smeru dosiahne.

Nepolitickosť Andreja Kisku samozrejme skončí momentom zvolenia za prezidenta. Jeho ponuka v skutočnosti nie je „prezident - nepolitik", ale „prezident - neskúsený politik".

Jediná skutočná výhoda Andreja Kisku je nezaťaženosť minulým prepojením na politické strany. V prípadnom druhom kole to bude relevantný argument, ale voči jeho dvom preferenčne najbližším kolegom je to výhoda chabá. Milan Kňažko aj Radoslav Procházka síce majú minulosť v politických stranách, ale od tých sa úspešne oslobodili (a mimochodom, odpisovať Rada Procházku za účinkovanie v KDH je podobné ako kritizovať Miroslava Beblavého či Luciu Žitňanskú za SDKÚ – sú to práve politici, ktorí sa dlhodobo snažia očistiť politiku od zlodejstiev a nemajú pritom žiadne nesplatené "dlhy").

A čo Helena Mezenská?

Nepolitická politika Heleny Mezenskej sa prejavuje predovšetkým úplnou absenciou riešení s poukázaním na to, že bude hlavne počúvať občanov. Jej zásadným problémom je, že nešpecifikuje, ktorých. Fakt, že medzi jej dnešnými priaznivcami sú neofašisti aj rómski aktivisti, ezoterici aj homofóbi, zúfalí podnikatelia aj historickí optimisti, dúfajúci v návrat bývalého režimu a navyše aj šialenci ako Rudolf Vaský, by sa dala vnímať ako pestrosť, keby nebolo viac než jasné, že ide len o absenciu akéhokoľvek programu. Helena Mezenská by to zistila aj sama, pretože ako prezidentka by bola prvou obeťou nesplnených očakávaní tak rôznorodých skupín.

Je nepolitická politika možná?

Moja odpoveď je: neviem. Vízia Václava Havla (pozri dolu) je - aspoň pre mňa - lákavá a stálo by za to rozvíjať ju, je to však predstava úplne iná, než máme dnes v ponuke.

Buďme však úprimní: čakať od prezidenta riešenie zásadného problému dneška, teda prepojenia politických strán s biznisom, by bolo naivné. Zhodneme sa na tom, že prezident potrebuje byť nadstranícky – toto kritérium spĺňajú všetci relevantní kandidáti (teda až na toho najsilnejšieho). Ale z podstaty veci prezident, keďže stojí mimo politických strán, môže ťažko ponúkať ich očistenie od oligarchov. Áno, môže o probléme rozprávať. Ale páky na riešenie nemá.

Kandidáti, ktorí vyvolávajú dojem, že s tým dokážu spraviť niečo viac, než viesť verejnú diskusiu, zavádzajú. Nie že by sa im bolo čo čudovať – využívajú reálny dopyt po alternatíve voči súčasnému štýlu politiky. Ale ak sa tvária, že ponúkajú riešenie na biznisovo-stranícku politiku, nehovoria pravdu. A to sa nepatrí.

 


Historický úvod na záver: nepolitická politika u Masaryka a Havla

Masarykova nepolitická politika sa týkala národnej obrody, zvyšovania kultúrneho povedomia českého národa v druhej polovici 19. storočia [3] - situácie, ktorá nemá s našou dnešnou prienik.

U Václava Havla môžeme vnímať dve roviny tohto pojmu. Prvý je rozobratý v jednom z jeho najlepších spisov z doby reálneho socializmu, Moci bezmocných [4]. V situácii, kedy nebolo v totalitnom režime možné vyvíjať akúkoľvek politickú opozičnú činnosť, vnímal nepolitickú politiku ako „život v pravde" - život odmietnutia prijatia verejnej lži, ktorý, ako veril, nakoniec môže rozložiť systém, na lži postavený. Toto poňatie, akokoľvek inšpiratívne, tiež nemá veľa spoločného s dnešným problémom našej spoločnosti.

Druhé poňatie nepolitickej politiky u Václava Havla je už situované do demokratickej spoločnosti. Vnímajúc nedokonalosti systému zastupiteľskej demokracie (čo si môže dovoliť len človek, oceňujúci všetky jej prednosti), Havel  sníval o decentralizovanej spoločnosti, v ktorej majú veľkú váhu občianske iniciatívy a hnutia, vznikajúce a zanikajúce na základe konkrétnych problémov a požiadaviek, vedené prirodzenými miestnymi lídrami. Táto predstava sa so samotnou zastupiteľskou demokraciou nebije, skôr ju dopĺňa a vedie k decentralizácii moci. Václav Havel sám nikdy nebojoval za zrušenie či obmedzenie demokratického systému. Skôr prichádzal opakovane (a neúspešne) s myšlienkou „občianskejších" strán.

Zdroje

[1] Jonas Jonasson: Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

[2] Andrej Kiska: Prečo kandidujem

[3]: Jan Bureš: Koncept nepolitické politiky T. G. Masaryka a Václava Havla

[4]: Václav Havel: Moc bezmocných

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.


Už ste čítali?